Inštalácia operačného systému Linux
Keď chceme používať operačný systém Linux, máme v zásade dve možnosti - buď použiť niektorú z tzv. LiveCD distribúcií, a používať Linux z CD/DVD, alebo si ho nainštalovať na disk. V prvom prípade máme síce k dispozícii funkčný, už predkonfigurovaný systém, no akékoľvek ďalšie zásahy do konfigurácie či nainštalovaných programových balíkov z pochopiteľných dôvodov nie sú možné. Keď pod takto spusteným Linuxom niečo vytvoríme, musíme si to odložiť na HDD, kam nesmerujú žiadne z pevne nastavených odkazov v LiveCD systéme, takže je dosť obtiažne spustiť z takéhoto systému napr. webový server, ktorý by sprístupňoval dokumenty na našom HDD. Preto sa touto možnosťou ďalej zaoberať nebudeme.
Na inštaláciu potrebujeme mať dostatok miesta na HDD. Tu máme znova dve možnosti - nainštalovať Linux na zvláštnu, vlastnú partíciu, alebo na niektorú existujúcu. V druhom prípade však narazíme na niekoľko obmedzení. Jednak, takáto podpora inštalácie systému na ne-natívny súborový systém existuje len pre partície typu FAT16 resp. FAT32, pri systéme NTFS táto možnosť nie je, a navyše je na partíciách typu FAT spravidla potrebné mať podstatne viac voľného miesta, než pri inštalácii systému v rovnakej konfigurácii na natívny súborový systém. Je to z dôvodu internej štruktúry súborového systému. Takisto je, vzhľadom na to že súbory OS Linux sú na takejto partícii prístupné aj pod OS Windows, riziko, že sa k nim dostanú neoprávnené, prípadne neznalé osoby, a môžu poškodiť ich obsah alebo štruktúru, čím znefunkčnia časť, či dokonca celý systém. V neposlednom rade, nastavenie tejto možnosti pri inštalácii nie je triviálne, a začiatočník by to nemusel sám zvládnuť, pričom by hrozilo riziko poškodenia či zmazania existujúcich údajov na partícii, na ktorú Linux hodlal nainštalovať. Keďže túto alternatívu (inštaláciu na existujúcu partíciu Windows) by s väčšou pravdepodobnosťou zvolili práve začiatočníci, je možné tvrdiť, že vo väčšine prípadov vhodná nie je. Ak si však niekto predsa túto alternatívu zvolí, inštalácia je rovnaká ako na natívnu partíciu, až na prvé kroky pri tvorbe, voľbe a nastavení inštalačnej partície.
Pri inštalácii na natívnu partíciu potrebujeme mať na HDD voľné miesto, neobsadené žiadnou partíciou, prípadne aspoň partíciu, na ktorej nemáme žiadne dáta a môžeme ju celú zmazať. Voľná partícia by mala mať veľkosť aspoň 2-6 GB, v závislosti od použitej distribúcie, a najmä od konfigurácie inštalátora - od našej voľby, ktoré balíky nainštalovať chceme a ktoré nie. V prípade, že voľné miesto mimo partícií nemáme, alebo chceme existujúce partície nejako upraviť, je možné použiť rôzne nástroje na zmenu veľkosti partícií.
Samotná inštalácia začína tým, že naštartujeme počítač z CD/DVD Linux, ktoré sme si už predtým pripravili či zaobstarali. Väčšina distribúcií obsahuje viac než jedno CD, takže počas inštalácie ich pravdepodobne budeme musieť vymieňať.
Ďalšie kroky už závisia od inštalačného programu tej-ktorej distribúcie, keďže každá má inštalačný program trochu iný. V tejto fáze je však ešte možné, že inštalátor nebude mať možnosť manipulácie s partíciami, čo zistíme jeho spustením. Ak táto situácia nastane, ukončíme inštalátor, a na vytvorenie a nastavenie inštalačnej partície budeme musieť použiť program cfdisk, ktorý je grafickým rozhraním k programu fdisk. Ten je súčasťou každého Linux-u, a väčšina distribúcií obsahuje aj cfdisk. Ak by sa v použitej distribúcii náhodou nenachádzal, použijeme fdisk, ktorý spustíme príkazom fdisk /dev/hda (ak ideme upravovať partície na 1. disku 1. IDE rozhrania). V tomto prípade je ale potrebné si prečítať aspoň časť dokumentácie k programu fdisk. Pokiaľ máme existujúcu partíciu, ktorú chceme "zmeniť" na Linux-ovú (a zmazať jej obsah!), tak ju len nájdeme v zozname partícií, a zmeníme jej typ na 83, teda ext2. Ak máme voľné miesto mimo existujúcich partícií, vytvoríme na ňom novú partíciu s už spomínaným typom. O naformátovanie partície sa zvyčajne postará inštalačný program. Potrebujeme si však zapamätať, ktorú partíciu sme si zvolili na inštaláciu (napr. /dev/hda6).
Po vytvorení partície spustíme inštalátor (ak sme ho museli kvôli tomu prerušiť), obyčajne príkazom setup. Ďalší postup závisí od konkrétnej distribúcie, no všeobecne platí, že je treba zvoliť partíciu, na ktorú sa systém bude inštalovať, a následne súčasti systému, ktoré chceme aby obsahoval. Obyčajne postačí, keď ponecháme predvolené nastavenia, pretože Apache, MySQL, PHP, Perl a Python sa v nich zväčša nachádzajú. Nezaškodí však, keď to skontrolujeme.
Po zvolení inštalovaných balíkov zvyčajne prebehne inštalácia systému, a na záver si inštalátor vypýta ešte nejaké dodatočné informácie, potrebné k behu systému. Tieto sa však líšia medzi distribúciami, preto je potrebné si prečítať detailnejšie informácie k inštalácii tej-ktorej distribúcie. V poslednej fáze inštalácie sa inštaluje tzv. bootmanager, čiže program, umožňujúci výber medzi viacerými systémami pri štarte počítača. Ak inštalujeme Linux na počítač, na ktorom už nejaké operačné systémy nainštalované máme, je potrebné buď nainštalovať a nakonfigurovať bootmanager (Linux používa Grub alebo LILO) tak, aby umožňoval aj naštartovanie systémov, ktoré už nainštalované máme; alebo neinštalovať bootmanager vôbec, a použiť ten, ktorý už nainštalovaný máme. Treba však do jeho konfigurácie pridať partíciu s nami nainštalovaným Linuxom.
Po úspešnom zvládnutí týchto krokov by sme mali mať na počítači Linux, pripravený na použitie. Teraz už treba len reštartovať počítač do čerstvo nainštalovaného Linux-u.