Funkcie
Funkcie
Veľkou výhodou, ktorú ponúkajú je, že časť kódu, ktorá sa viackrát opakuje vytvoríme len raz a potom ju len viackrát použijeme. Na definovanie funkcií existuje klúčové slovo def, za ktorým nasleduje identifikátor s menom funkcie. Za týmto menom funkcie nasledujú v okrúhlych zátvorkách argumenty, pričom ak funkcia argumenty nemá, zátvorky ostanú prázdne, ale uviesť sa musia.
V Pythone nie je žiadny rozdiel medzi funkciami a procedúrami. Aj procedúry sa definujú pomocou kľúčového slova def.
Príklad:
>>> def fib(n): # zadefinovaná funkcie, ktorá sa volá fib a má parameter n
blok s telom funkcie
>>> fib(2000) # volanie funkcie fib, kde parameter n=2000
1 1 2 3 5 8 13 21 34 55 89 144 233 377 610 987 1597# výpis funkcie fib
Uvedením mena funkcie bez okrúhlych zátvoriek s argumentami získame jej adresu.
Príklad:
>>> fib # volanie funkcie fib bez zátvoriek a parametrov
<function fib at 0078DBEC> # adresa funkcie
Meno funkcie môžeme tiež priradiť novému identifikátoru a získame tým možnosť volať tú istú funkciu viacerými menami.
Príklad:
>>> seria = fib
>>> seria(2000)
1 1 2 3 5 8 13 21 34 55 89 144 233 377 610 987 1597
Nasledujúci príklad nám zobrazuje funkciu, ktorá k návratu funkčnej hodnoty používa príkaz return.
Príklad:
def tabulkaNasobkov(n):
s = ""
for i in range(1, 13):
s = s + "%d x %d = %d\n" % (i, n, i*n)
return s # výsledok vrátime pomocou príkazu return